Metóda Suzuki, ktorú vyvinul Shinichi Suzuki, spôsobila revolúciu v hudobnom vzdelávaní, a to zdôraznením úlohy prostredia, láskavého prístupu a záujmu spoločnosti v ranom detskom veku kultivovať a rozvíjať hudobné vnímanie. Filozofia Suzuki presahuje rámec konvenčných vyučovacích metód a obhajuje holistický prístup, ktorý považuje hudobnú výchovu za neoddeliteľnú súčasť celkového rozvoja dieťaťa. Shinichi Suzuki veril, že tak ako sa deti bez námahy učia svoj rodný jazyk priamou konfrontáciou s jeho melódiou a významom, tak isto môžu v mladom veku získať aj hudobné zručnosti. Metóda Suzuki povzbudzuje rodičov, aby svoje deti vystavovali hudbe už od útleho detstva, vytvárali im prostredie bohaté na sluchové vnímanie, ktoré bude ďalej slúžiť ako základ pre ich budúci hudobný rozvoj. Ústredným bodom filozofie Suzuki je aktívne zapojenie rodičov do hudobného vzdelávania svojich detí. Rodičia sú považovaní za "domácich učiteľov", ktorí vytvárajú podporné a povzbudzujúce prostredie pre učenie. Tento prístup podporuje silné puto medzi rodičmi a deťmi a zároveň podporuje lásku k hudbe. Suzuki veril v silu opakovania a konzistentného cvičenia. Preto jeho metóda zahŕňa učenie sa opakovaním a postupným budovaním muzikality na základných hudobných manuálnych zručnostiach. Tento prístup nielen upevňuje správnu techniku, ale tiež vštepuje mladým študentom disciplínu a vytrvalosť. Suzuki zdôraznil dôležitosť učenia sa hudby sluchom, podobne ako osvojovanie si jazyka počúvaním a napodobňovaním. Cvičenie týmto spôsobom zvyšuje schopnosť dieťaťa rozvíjať zmysel pre výšku tónov, rytmus a hudobný prejav, či prejav. Zameraním sa na tréning sluchu majú Suzukiho študenti priestor pre intenzívnejšie emočné vnímanie hudby. Pri tejto metóde je veľmi dôležité pozitívne a výchovné prostredie, ktoré kľúčové pre efektívne učenie. Zdôrazňuje sa skôr povzbudenie ako kritika, čím sa podporuje pocit sebadôvery a radosti z procesu učenia. Učitelia Suzuki sa snažia vytvoriť podpornú atmosféru, kde sa študenti cítia motivovaní objavovať a vyjadrovať sa prostredníctvom hudby. Suzukiho metódu vyznačuje "Suzuki trojuholník", ktorý zahŕňa úzku kooperáciu študenta, rodiča a učiteľa. Tento trojuholníkový vzťah je nevyhnutný pre efektívnu komunikáciu a spoluprácu. Na záver možno povedať, že jedinečný prístup Suzukiho k hudobnej výchove zanechal vo svete hudby nezmazateľnú stopu. Zdôraznením úlohy láskavého prostredia a disciplíny sa vytvoril Suzuki metódu, ktorá nielen rozvíja hudobné zručnosti, ale aj vštepuje základné životné zručnosti mladým žiakom. Metóda Suzuki je zdrojom inšpirácie pre pedagógov aj rodičov ilustrujúc hlboký vplyv, ktorý má výchovy a prístupu prostredia na vývoj dieťaťa.
